Rakúsko-Uhorsko

Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 – 1918 v strednej Európe.

Rozlohou 676 648 km² bolo druhým najväčším štátom Európy po Rusku a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po Nemecku a Rusku^[1].

Štátoprávne usporiadanie

V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:

• Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené)
• Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny, tj. Uhorské kráľovstvo).

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšských financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši, spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

Spoločné úrady niesli označenie c. a k. (cisársky a kráľovský), predlitavské úrady c. k. (cisársky kráľovský – podľa českého, nie maďarského kráľovstva) a zalitavské m. k. (maďarský kráľovský).

• František Josef I. 1848 - 1916

• Riadkové zobrazenie

Replika poltoliaru "František Jozef I. z r. 1853"

 

Cena 169,00 €

---